Overenie hotového prekladu súdnym prekladateľom berme ako zákonnú možnosť, ktorá by sa nemala zneužívať alebo nebodaj považovať za štandard.
Čo hovorí zákon
Zákonná tarifa stanovuje aj sadzbu za preskúmanie a overenie (prineseného hotového) prekladu. Je to 25 % štandardnej tarifnej odmeny za každú stranu prekladu.
Ak treba predložený preklad podstatne prepracovať, patrí prekladateľovi plná sadzba tarifnej odmeny. Za podstatné prepracovanie sa považuje také prepracovanie, v ktorom je potrebné prepracovať viac ako polovicu predloženého prekladu.
Kedy áno
V špeciálnych prípadoch to môže byť možnosť, ako ušetriť. Napríklad ak ste prekladateľ, ale (ešte) nie súdny prekladateľ. Alebo ak vám to navrhne samotný súdny prekladateľ, napríklad z dôvodu svojej (momentálnej) pracovnej vyťaženosti. Potom je postup taký, že si preklad spravíte sami, alebo vám ho spraví (obyčajný) prekladateľ, a hotový preklad aj s originálom dáte súdnemu prekladateľovi. Ten ho preskúma z hľadiska podstatných náležitostí, opraví prípadné chyby a zviazaním vyhotoví konečný súdny preklad. Takto by ste mali mať záruku, že preklad je v poriadku.
Kedy nie
Bežnejšia je však trochu iná prax. Jeden príklad za všetky: lekársku správu o úraze vám "za babku" preloží synovec, ktorý bol na elektrotechnickom študijnom pobyte v zahraničí. Súdny (od slova súdnosť) súdny prekladateľ by vám mal takýto "preklad" odmietnuť a priori. Preskúmanie takéhoto prekladu by sa totiž dalo nazvať vhodnejšie – nový preklad alias kompletná rekonštrukcia. Ak ste niekedy opravovali (zlý) cudzí sloh, tak asi rozumiete. Pre súdneho prekladateľa horšia robota a ešte aj za podstatne menej peňazí. Predstavte si analógiu: prídete do kvetinárstva s igelitkou plnou záhradného odpadu a chcete z neho dať uviť svadobnú kyticu. Za zlomok ceny. A ešte sa ohradíte voči nechápajúcej floristke, že ste je predsa všetko doniesli, tak kde je problém. Veď predsa zeleň ako zeleň.
A čo agentúry?
Tento trend sa vraj rozmáha aj v prekladateľských agentúrach s cieľom znížiť svoje vstupné náklady. Agentúra preklad zadá svojmu obyčajnému prekladateľovi a až hotový preklad putuje k súdnemu prekladateľovi po pečiatku. Agentúra teoreticky ušetrí, keďže jednému zaplatí za obyčajný preklad a druhému len za overenie, ale konečný zákazník to zväčša nepocíti.
Vy by ste sa zaručili?
Súdny prekladateľ je za každý svoj súdny preklad zodpovedný. Za každú chybu v texte, ktorá povedie k majetkovej, zdravotnej alebo inej ujme, ručí svojím majetkom. Aj preto má (mať) povinne uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním prekladateľskej činnosti. Byť v pozícii súdneho prekladateľa, zaručili by ste sa vy cudzí preklad?
Súvisiace články:
Ako na súdne preklady: Aký je rozdiel medzi prekladom a súdnym prekladom? (1)
Ako na súdne preklady: Pripravte si dokumenty (2)
Ako na súdne preklady: Sami si nájdite vhodného súdneho prekladateľa (3)
Ako na súdne preklady: Dohodnite sa s prekladateľom na cene (4)
Ako na súdne preklady: Tarifná odmena (5)
Ako na súdne preklady: Overenie hotového prekladu (6)
Ako na súdne preklady: Ako nájsť súdneho prekladateľa v EÚ (7)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára